Niektorí sa ním môžu pýšiť a niektorí sa za neho hanbia, je to inteligenčný kvocient. Niektoré štúdie tvrdia, že tento kvocient je konštantný a nemeniteľný, iné dávajú do pozornosti odchýlku niekoľko bodov a posledné štúdie ho spochybňujú najviac, inak povedané, pripisujú mu hlavne menšiu úlohu v úspechu človeka, resp. do pozornosti dávajú viac snahu a iné faktory.
Rozhodne mať vysoké IQ je nie malou výhodou, znamená to, že daný jedinec má dobre vyvinutú predstavivosť, logické myslenie a zároveň chápanie. Rozhodne je faktom, že viacero faktorov vstupuje do potenciálneho úspechu človeka, no iq môže zohrávať obrovskú úlohu v tom, či z vás bude skladník, alebo vedec.
Niektorí teoretici dávajú veľmi vysokú dôležitosť iq, dokonca tvrdia, že viac početných inteligentných jedincov spoločnosti vedie spoločnosť k vyššej životnej úrovne, niečo na tom možno bude.
Ako prvé je postačujúca predstava, kto založil obrovské korporácie, resp. veľmi úspešné technologické, farmaceutické, strojárske firmy ? Je to práve know-how a kvalitné vzdelanie. Tieto úspešné korporácie potom privádzajú tržby zo zahraničia a krajina sa tak stáva bohatšia.
Vecou je, že niekoľko krajín bolo ovplyvnených totalitnými režimami, ako aj Slovensko, pritom priemernou výškou iq národa sa nachádzame pomerne vysoko, s 96 bodmi. Najlepšie sú na tom ázijské krajiny ako napríklad Honk – Kong so 107 bodmi, po ňom nasleduje Japonsko 105, Rakúsko 102. Ostatné európske a severoamerické krajiny disponujú podobným výsledkom. Na konci rebríčkov sú práve najchudobnejšie krajiny Blízkeho východu a Afriky, tam sú hodnoty okolo 70 bodov, čo môžeme pokladať za veľmi nízke hodnoty. Niekedy boli tieto údaje tabu, čo sa snažia aj niektorí ideologicky „zafarbení“ aktivisti nezverejňovať, no dnes sú tieto údaje dostupné všade online.
Ak teda platí rovnica viac géniov sa rovná viac korporácii a taktiež lepšie organizovaná spoločnosť, čo vedie k lepšiemu vzdelaniu a zároveň zdravotníctvu, tak IQ by sa kľudne mohol stať ďalším ekonometrickým faktorom.
