Na čo nám to vlastne bude? Možno si túto otázku kladiete aj vy, no možno práve naopak. Väčšina ľudí si totiž myslí, že bez vodičského preukazu nič nezmôžu. Je síce pravdou, že ho niektorí ľudia vyslovene potrebujú napríklad kvôli svojej práci alebo kvôli tomu, že bývajú niekde na konci sveta a inú možnosť, ako sa dostať do mesta, nemajú. Taktiež je veľkou pravdou, že s autom a povolením jazdiť, je život jednoduchší. Ale skutočne by sme bez neho nevedeli už ďalej existovať? Žijeme v modernej dobe, kde sa takáto schopnosť už pomaly vyžaduje od každého. Avšak, aký dopad to môže mať na celkovú situáciu, našu zem a pre nás všetkých, ak každý z nás bude sám jazdiť v aute? 
Veď už teraz nejaký ten rôčik máme možnosť vidieť, aká je celá táto situácia neúnosná. Uveďme si príklad – stačí, ak ráno potrebujeme ísť do práce. Nemáme auto, preto musíme jazdiť autobusom. A tu nastáva problém – vo väčších mestách sa tvoria kolóny, vďaka ktorým prichádzame neskoro do práce alebo do školy takmer každý deň. Keď vykukneme z okna autobusu a pozrieme sa do pruhu vedľa nás, všimneme si, že v každom aute sedí jeden, maximálne dvaja ľudia. Čo by sa stalo, ak by sa všetci títo ľudia presunuli do autobusu? Je to jednoduché – cesty by sa vyprázdnili, kolóny by zmizli a ešte by sme aj dopomohli k uzdravovaniu našej planéty. K tomu by sa vyprázdnili aj mnohé parkovacie miesta a život vo veľkých mestách by bol oveľa príjemnejší, než je tomu dnes. Nie je žiadnou novinkou, že by sa nám ľahšie dýchalo, pohľad z okna bytovky by bol podstatne krajší bez áut a premávka by nebola taká hustá. 
Avšak, nie je to také jednoduché. Len ťažko sa totiž dá z teplého auta vystúpiť a nastúpiť na autobus, električku alebo vlak. Len ťažko sa dá zbaviť pohodlia, ktoré pre nás auto predstavuje. Odmietame sa vzdať niečoho, čo sme nadobudli a v čom sa cítime lepšie. Ale ja sa pýtam – ako bude naše prostredie vyzerať o pár rokov, keď sa rozhodneme, že touto cestou chceme kráčať aj naďalej a bez zmeny? Na túto otázku nech si odpovie každý sám a ja by som si veľmi priala, aby sme sa nad sebou zamysleli skôr, než bude neskoro.
